Registračný a prestupový poriadok SFZ - platné znenie od 3.2.2016
Prinášame Vám úplné znenie Registračného a prestupového poriadku SFZ (RaPP) schváleného výkonným výborom SFZ dňa 10.2.2015 v Bratislave v znení zmien a doplnkov schválených výkonným výborom SFZ dňa 30.6.2015 a zmien a doplnkov schválených výkonným výborom SFZ dňa 3.2.2016.
V záujme toho, aby futbalové kluby mohli využívať nové zmluvy podľa zákona o športe, osobitne zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, úpravou čl. 24 ods. 6 RaPP. V V 2. lige bola zábezpeka ako podmienka pre uzatváranie týchto zmluv znížená na polovicu (z 20.000 na 10.000 eur) a v nižších súťažiach bola zábezpeka zrušená úplne. V 1. lige zábezpeka ostáva naďalej zachovaná ako nástroj garancie najvyššej úrovne súťaže.
Registračný a prestupový poriadok SFZ - úplné platné znenie od 9.5.2016
Kto bude riešiť pracovnoprávne spory profesionálnych športovcov a klubov v športe alebo – prečo je (vždy) nutné hľadieť z výšky:
Prejednávanie sporov medzi športovcami a športovými klubmi v prípade, ak v danom športe existoval rozhodcovský súd bolo lokalizované a charakterizované ako súkromnoprávne rozhodovanie sporov "vo vnútri" danej športovej organizácie - teda vo vnútri daného športového, zväčša národného zväzu. Ak si daný národný športový zväz takýto rozhodcovský súd v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní) zriadil, zaviazal svojich členov k povinnosti spory vzniknuté medzi členmi, alebo medzi členmi a samotným zväzom predkladať výlučne pred tento rozhodcovský súd. Dochádzalo tak k vylučovaniu právomoci všeobecného súdnictva, a športové spory ostávali "doma", teda vo vnútri športového odvetvia. Konanie pred rozhodcovským súdom má však limity v zákone č. 244/2002 Z.z., ktorý okrem iného implicitne ustanovuje, že v rozhodcovskom konaní nie je možné prejednávať pracovnoprávne spory, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 14 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Kam teda so spormi vyplývajúcimi zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle "nového zákona o športe", keď zákonodarca špecificky ustanovil, že tieto vzťahy majú pracovnoprávny charakter, ale neplatí na nich plošne Zákonník práce? Na uvedenú otázku sa pokúsi autor nájsť odpoveď, ktorú sa pokúsi formulovať ako stručnú, jasnú a ako odpoveď s "prakticistickým ťahom na bránku".
Prínos úspešných športovcov do športu - na otázky UčPS odpovedá Mária Homolová
Na otázky UčPS týkajúce sa možných prínosov úspešných športovcov do manažovania slovenského športu odpovedá pani Mária Homolová, mnohonásobná reprezentantka SR v športovej gymnastike, účastnička OH Londýn 2012, členka komisie športovcov SOV, toho času žijúca v Nórsku, hlavná trénerka gymnastiky v klube HSIL ( Høybråten og Stovner IL) deťom od 8-15 rokov.
Prínos úspešných športovcov do športu - na otázky UčPS odpovedá Peter Gelle
Na otázky UčPS týkajúce sa možných prínosov úspešných športovcov do manažovania slovenského športu odpovedá pán Peter Gelle, Majster sveta v rýchlostnej kanoistike zo Szegedu 2011 (K2, 1000m), 6. miesto na OH v Londýne 2012 (K4, 1000m).
Správa z pracovnej cesty UEFA KISS Legal Workshop (Madrid, Španielsko)
FAQ - prehliadky športovcov
Na tejto stránke Vám budeme prinášať otázky a odporúčané odpovede, s ktorými sa v rámci emailovej alebo aj osobnej komunikácie na pracovných i neformálnych stretnutiach a seminároch stretávajú členovia UčPS a spolupracovníci, ktorí sa podieľali na príprave zákona o športe, v rámci bližšieho vysvetľovania obsahu zákona a podstaty jednotlivých ustanovení v praktických situáciách.
Táto podstránka je venovaná otázkam vyplývajúcim z nového zákona o športe týkajúcich sa zdravotných prehliadok športovcov.
Súťažný poriadok SFZ (úplné znenie platné od 18.6.2019)
EURÓPSKA ÚNIA A JEJ POLITIKY V OBLASTI ŠPORTUMagOff
Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.
V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.